Slovensko je krajinou "polosirôt"

Autor: Mario Laššo | 17.7.2012 o 18:03 | (upravené 25.2.2013 o 12:19) Karma článku: 11,76 | Prečítané:  1544x

Rozvod rodičov je často utrpením detí a s istotou, vychádzajúc z osobnej skúsenosti, aj prehrou dvoch dospelých ľudí.  Polovica manželstiev sa na Slovensku rozpadá. Avšak pokým žijú v manželstve (partnerstve), nik ich nepreveruje, ale po rozchode sa stáva zväčša otec, ktorý sa chce spolupodielať na výchove a starostlivosti o svoje deti, štvanou zverou. Musí prejsť krutou tortúrou na dokázanie svojich kvalít samotného rodiča. Mnohí to aj z tohoto dôvodu vzdávajú. Nevydržia. Deti sa tak stávajú formálnymi polosirotami za asistencie tých (SPODaSK), ktorí by mali paradoxne chrániť právo dieťaťa na oboch zodpovedných a milujúcich rodičov.

Pre dieťa je však výsostne dôležité aby aj po rozvode-rozchode rodičov (ktorý je prirovnávaný k druhej najtraumatizujúcejšej udalosti po samotnej smrti blízkych) malo plnohodnotný a najlepšie rovnaký prístup k obidvom rodičom. Ruku na srdce. Je málo rodičov, ktorí sa dokážu navzájom zrelo dohodnúť a  nepotrebujú k tomu ani súdy a kuratelu. Stačí ak jeden z rodičov neprejaví dobrú vôľu a dieťa je hneď jeho vazalom.

Samotná sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (SPODaK) by mala navrhovať súdu zverenie jednému z rodičov iba v tom prípade, ak by bola jasne preukázaná "rodičovská patológia", nie len jednotlivé pochybenia partnerov alebo manželov, pre ktoré sa logicky rozchádzajú alebo rozvádzajú. Ak by bol jasne deklarovaný nezáujem o deti, zo strany jedného z rodičov.

Môžete namietať, že ako matky bránia deťom v styku s ich otcami, tak otcovia používajú "predstieraný záujem" o deti, len aby nemuseli platiť vysoké výživné, alebo aby sa ich matkám "pomstili". Popritom o deti sa budú starať nové partnerky (ak ich vôbec tí "chudáci" otcovia majú) alebo starí rodičia. Vskutku falošné dôvody, kde absentuje dobrá vôľa pre dieťa. Samozrejme treba na to pozerať vždy aj obrátene.

Málokto v tejto EGO spoločnosti hľadí na tento fenomén tak, že na jeho konci je práve dieťa, ktoré ľúbi a má právo na lásku od oboch svojich rodičov. Ano, aj v prípade saturácie (doplnenia ďalším partnerom) rodiny je dôležitý princíp jedinečnosti svojho rodu. Aj z pozície budúcnosti a perspektivity detí. Nehovorím o tom, že by deti z rozvrátených rodín boli menej šikovné. Píšem o uzdravovaní rodových a generačných koreňov. Aj z toho dôvodu, že deti podporované OBOMA SVOJIMI rodičmi si dokážu nájsť lepšiu východiskovú pozíciu a hlavne vzory do života.

Po rozvode sa väčšinou znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Psychológovia však hovoria, že dieťa by malo byť s rodičom, ktorému nebolo zverené, viackrát do roka po dobu najmenej troch týždňov. Riešením, po splnení určitých podmienok (nekomunikácia rodičov nie je zákonným dôvodom), je najlepšie z tých najhorších. Striedavá osobná starostlivosť. Alebo určite širší styk (nie neobmedzený styk, ktorý je nevymožiteľný) t.z. viacej ako je, vychádzajúc zo "socialistického zvykového práva", z nezmyselného "párnovíkendovstva" (4 dni do mesiaca).

Stáva sa však, že matky (stretol som sa aj s prípadom otca, ktorý mal deti zverené do starostlivosti) viac alebo menej skryto štvú deti proti otcovi. Teda pri určitej "osobnostnej nezrelosti" tam prevláda takáto tendencia. Niekedy začnú deti otca pod vplyvom manipulácií odmietať. Začína sa hovoriť o Syndróme zavrhnutého rodiča. Psychológovia upozorňujú, že výsledkom takejto snahy vypudiť „zlého“ rodiča z citového sveta dieťaťa bývajú vážne psychické problémy.

Preto prosím v mene nie otcov, ale v mene detí, všetkých nezrelých rodičov aby upustili od svojho konania, motivácie, znemožňovania toho druhého rodiča. DIEŤA MÁ SVOJ ROZUM a ČASOM DOSPEJE K POZNANIU PRAVDY. Ak vôbec o ňu ide. Pokiaľ sú obaja rodičia schopní a spôsobilí postarať sa o svoje deti, prečo im v tom brániť?


Štát to má tiež "formálne" veľmi pekne ošetrené aj v samotnom znení zákona:

(Zákon o rodine § 24 ods. 4) „Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.


Teória znie pekne však? Prax však je omnoho omnoho horšia. Kto nezažil, by ani neuveril.

Práve z týchto dôvodov, bez osobných pohnútok, bez robenia si mena a vlastného PR, chcem poukazovať, hovoriť a hlavne pomáhať RODIČOM, ktorí po rozvode prišli postavením svojho rodičovstva "do autu" o svoje dieťa, alebo sa snažia opäť o vybudovanie rodičovského vzťahu k deťom, ktorý končí jedine smrťou ale nie rozvodom!

DOLEŽITÉ je však aj motivovať obidvoch rodičov o starostlivosť o svoje deti už počas manželstva, nielen po ňom!


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?