Úbožiak

Autor: Mario Laššo | 5.9.2012 o 19:46 | (upravené 25.2.2013 o 12:19) Karma článku: 11,66 | Prečítané:  1832x

Šiel som mierumilovne do práce. Mal som čas, mám to odmerané, odstopované, žiaden stres. Asi 30 metrov odo mňa šla žena, asi okolo štyridsiatky, nahodená, štíhla, v podstate „kosť“. Šla s dvoma deťmi asi vo veku 10-12 rokov, dievča a chlapec. Nebol by som si ju všimol, nakoniec, je to bežný jav, hlavne v prvý deň školského roka. Ale ... tú skupinku som si jednoducho musel všimnúť.

Tá „kosť“ totiž neskutočne vrieskala na svojho syna už asi minútu, a to tak, že ju bolo počuť jasne a zreteľne aj cez tých tridsať metrov, ktoré nás delili ( a táto vzdialenosť sa zvyšovala ). Kládla chlapcovi : „... a keď si myslíš, že si vtipný, tak to teda vôbec nie si! Si úbohý, rozumieš, úbohý !!! Vôbec nie si vtipný! Úbožiak!“ a tak to pokračovalo ich a mojich ďalších 30-40 metrov. Dievča mlčalo. Múdro, ale to vedia len dievčatá.

Chlapec vyzeral, akoby sa ho to nedotýkalo – aspoň nie tak, ako mňa. Byť tak bližšie – alebo ísť aspoň približne tým istým smerom, ozvem sa a poviem tej „matke“, že tým úbožiakom je ona a nie jej syn. Lenže chlapec mal smolu: nedostalo sa mu zastania. Možno, ba som presvedčený, že určite, sa mu zastania nedostane ani v iné dni. Možno, ba som presvedčený, že také „kvapky“ dostáva od matky skoro každý deň. Nechávam stranou to, či – alebo skôr že – skutočne urobil nejakú neplechu; podstatné pre mňa a pre toho chlapca je, že ... je v rukách nevyrovnanej matky, ktorá svoju úlohu nezvláda.

Možno sa ponáhľala a bola v strese, možno je rozvedená ( koho vinou? ) a niekedy to nezvládne; možno je otec neprítomný ( kvôli práci a zháňaní peňazí pre rodinu ); možno má svoje „dni“; možno to bola zlá zhoda okolností ... to je vlastne jedno. Pretože ja si myslím, že žiaden dospelý - a určite žiaden rodič - by nemal dieťa nazývať úbožiakom; ani keď mu praskajú nervy. Jednoducho nikdy.

Ale tejto matke asi veľmi nezáleží na tom, aký muž, človek, budúci otec vyrastie z jej syna: či to bude seba-vedomý, hodnotný, aktívny muž, dobrý otec, veselý a radostný človek, znalý svojej ľudskej a mužskej hodnoty – alebo slaboch, ubitý človek s nízkym sebavedomím, pod papučou, pesimistický, pasívny ... vlastne ten ňou vyrobený úbožiak.

Pre ňu je očividne dôležité iba vypustiť paru a dať tomu malému sopliakovi, malému mužovi, kópii jej bývalého manžela, čo mu patrí. A ešte dobre vyzerať a meškať iba desať minút. Veď načo si privstať o desať minút skôr, aby bolo času aj sa namaľovať, obliecť atď. ? Načo si niečo pripraviť už večer predtým? Načo mať nejaký režim, plán, rozvrh? A ako je možné vôbec brať na ľahkú váhu ( či sa dokonca im zasmiať ) tie neskutočné zločiny, ktoré spácha taký desaťročný chalan?

To sú predsa typické mužské hlúposti a typický mužský prístup, ktorého výsledkom sú obité kolená, spotené decká a špinavé ruky. A pritom predsa žena zvládne všetko; ba oveľa lepšie ako muž, no nie?! Jasné – a nebúram sa do genderových rozdielov – každý robí veci inak; len hovorím, že otec má byť v živote detí prítomný a že matky to často nezvládajú – podľa mňa príliš mnohé a príliš často.

Nuž aj takéto sú rána v prvý školský deň.

 

(podľa skutočnej udalosti ktorá sa stala 3.9.2012 vo Vranove nad Topľou)

napísal: Mgr. Erik Bogdan a požiadal ma o zverejnenie na mojom blogu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?